Keď 31. marca 1945 vojská II. ukrajinského frontu pod vedením maršala Malinovského oslobodili Šaľu, našli poľnohospodárske mestečko ponášajúce sa skôr na dedinu. Hoci za ČSR i Hortyovského Maďarska bola Šaľa okresným mestom, nebol tu žiaden priemysel a na úrodnej rovine dorábali roľníci len v malom. Obrat v rozvoji nastal v roku 1958, kedy začala výstavba závodu Duslo na výrobu priemyselných hnojív, čpavku a výrobkov chlórovej a acetátovej chémie. K ďalším významným podnikom mesta patrili Hydrostav, Trikota, Západoslovenské vodárne a kanalizácie a iné. Od roku 1945 sa počet obyvateľov Šale zvýšil z 5 tisíc na takmer 17 tisíc. Na troch sídliskách postavili vyše 2 tisíc bytov s občianskou vybavenosťou. Pribudla nemocnica s 270 lôžkami, školy, materské školy a jasle. Kultúrne vyžitie občanov umožňovali podujatia v Dome kultúry ROH Chemik s estrádnou a divadelnou sálou, kinosálou, bábkovou sálou a priestormi pre záujmovú činnosť.

Cieľavedomej výstavbe po druhej svetovej vojne padla za obeď kompletná zástavba rodinných domov na Dolnej ulici. Uvoľnili miestno novovzniknutému Parku novonarodených detí za budovou fary a sídlisku na ulici P.J.Šafárika. V roku 1967 prebiehala v meste Šaľa sústredená výstavba sídliska Šaľa – Váh. Hlavná skladba výstavby pozostáva z troch častí a to z výstavby bytoviek, technickej a občianskej vybavenosti daných sídlisk. Podľa spracovaných projekčných podkladov sa v oblasti sídliska Šaľa-Váh realizovala výstavba formou obytného okrsku veľkostného rádu do 6.000 obyvateľov, čiže touto výstavbou sa vytvára úplne nový okrsok v severnej časti mesta.  Zároveň sa dokončuje výstavba sídliska za MsNV, kde sa realizuje technická vybavenosť, ktorá nebola v predchádzajúcich rokoch z kapacitných dôvodov prevedená.

Zdroj informácií v texte: TASR, www.sala.sk., FRAGMENTY Z HISTÓRIE MESTA - autor: Miroslav Demín