Známa-neznáma Erna Masarovičová v Šali

Erna Masarovičová (1926 Betliar – 2008 Bratislava) patrila k prvým ženám – sochárkam na Slovensku. Vďaka monografii vydanej v roku 2012, jej dcérou Katarínou Kissoczy, sa aj širšia verejnosť mohla dozvedieť o výnimočnej autorke a hĺbke jej tvorby. Minuloročná výstava v Bratislave a Liptovskom Mikuláši pod názvom Erna monumentálna, upriamila pozornosť na ešte jednu skutočnosť: Erna Masarovičová nebola len autorkou šperkov či medailí, ale aj rozmerných plastík a sôch vo verejnom priestore. Prekvapujúce na tom je, že svoje diela vytvárala technikou, ktorá mohla byť prirodzene bližšia mužským kolegom a to spracovaním kovu rezaním a zváraním.

V Šali je Erna Masarovičová doslova známa-neznáma. Okolo Erniných diel prechádzajú Šaľania denno-denne bez toho aby si to uvedomili. Stali sa nedeliteľnou súčasťou tohto mesta. Rovnako ako pitie vody z prameňov, ktorých tradícia tu má viac než sto rokov. Práve s tzv. artézskymi studňami je tvorba Erny Masarovičovej v Šali neoddeliteľne spojená. Labuť, Páv, Vták, Ťava, Dvojica a Slnko – názvy diel, ktoré jedinečne spracovala nad prameňmi artézskych studní, v druhej polovici osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Zapadajú do svojho prostredia no zároveň daný priestor ovládajú.

Diela Erny Masarovičovej sprevádzajú Šaľanov aj na tzv. poslednej ceste. Ploty, brány či mreže mestských cintorínov v Šali a Šali – Veči umelecky stvárnila práve ona. Na fasáde Domu smútku vyniká oceľový reliéf Rozlúčka. V jeho interiéri sa ukrývajú dva rozmerné oceľovo-mosadzné reliéfy Posledná pieseň.

Vo verejnom priestore mesta Šaľa sa nachádzajú skutočné umelecké poklady, preto by bolo namieste poznať ich a chrániť. A možno spomenuté diela Erny Masarovičovej nie sú v meste jediné? Pýtate sa kedy a ako sa dozvedieť viac?