Návrh diela v rozmeroch 280 x 240 cm pre sídlisko Šaľa Váh II. etapa, okrsok A-8 bol spracovaný v roku 1968. Vo svojej formovo-výrazovej jednoduchosti a obsahovej bezprostrednosti je charakteristickým reprezentantom Vysočanovho diela.

Trojrozmerná betónová kompozícia s mozaikovým obkladom farebných skiel podporuje výraz žiarenia svetla - Slnka ako zdroja života, tepla a optimistickej energie. Farebná schéma plastiky súznie s umelcovou ostatnou tvorbou, či už spomenieme na jeho grafiky, sochy alebo olejomaľby. Prihovára sa k nám vo farebnej čistote, v lineárnych kontrastoch. V diele Slnko tiež opúšťa popisnosť v prospech podporenia ideovej podstaty a krásy jednoduchosti.

Charakteristickým znakom plastiky je geometrická hravosť sústredených lúčov okolo dominantného stredového kruhu. Dielo pôsobí monumentálne a zároveň harmonicky zapadá do urbanistického prostredia sídliska.

V 70. rokoch bola takáto integrácia výtvarného umenia do verejnej architektúry bežná – plastiky ako Slnko boli súčasťou širšieho zámeru humanizácie sídlisk. 

Okrem autora sa na návrhu diela podieľal v roli projektanta Ing. arch. Dzubák z KPÚ Nitra. Originálne fotografie a dokumentácia k dielu sa od roku 2008 nachádzajú v ŠOKA Bojnice

Zdroj informácií v texte: archív Zuzany Topoľskej (správkyne pozostalosti Imricha Vysočana).